Stručná história židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici

Židovská náboženská obec v Banskej Štiavnici, v ktorej si banskoštiavnickí Židi organizovali náboženský, občiansky a spoločenský život, patrí k mladším ŽNO na Slovensku.

Židia, obyvatelia Banskej Štiavnice, sú po prvý raz spomínaný v listine z roku 1367, podľa ktorej sa pravdepodobne zaoberali mincovníctvom a ich pobyt v meste mal len dočasný charakter, až do vykázania Židov z banských miest.

Podľa Maximiliánovho banského poriadku z roku 1570 sa nesmeli Židia usídliť v žiadnom banskom meste až do okruhu 7 cestných míl od jeho štatutárnych hraníc a to z dôvodu, aby sa nemohli venovať obchodovaniu s vyťaženými drahými kovmi.
V roku 1736 podľa hlásenia Hontianskej stolice v Banskej Štiavnici v tomto období Židia nebývali.
V 60-tych rokov 19. storočia bolo Židom stále zakázané usadiť sa v banských mestách.
Uvoľnením politických pomerov a prijatím zákona č. XVII z roku 1867 sa zmenili dovtedajšie platné zákony o Židoch a židovské obyvateľstvo bolo zrovnoprávnené s ostatnými obyvateľmi Rakúsko-Uhorska.
Aj banské mestá ustúpili od svojich štatutárnych práv a dovolili Židom usídliť sa na ich území.

Prvé židovské rodiny údajne prišli do Banskej Štiavnice v roku 1868. V roku 1869 vznikla v súkromnom dome pri rímsko-katolíckej fare židovská modlitebňa, ktorú založil Marek Welward. V tomto období v Banskej Štiavnici bývalo 93 Židov.
V roku 1879 bola v Banskej Štiavnici zriadené Židovská náboženská obec, v tom období bývalo v meste už 30 židovských rodín. Za jej predsedu bol zvolený Jakub Hell, ktorý od prvých rokov svojho pôsobenia vyvíjal veľké úsilie k postaveniu synagógy a školy.
V školskom roku 1883/1884 bola založená prvá židovská škola so súkromným učiteľom.
V roku 1890 ŽNO zakúpila v meste pozemok na stavbu synagógy, ktorá bola dokončená a zasvätená v roku 1893. Synagóga bola postavená v neologickom štýle. Jej stavba bola financovaná z dobrovoľných príspevkov hlavne zámožnejších členov obce.
V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti. Jeho predsedom bol Marek Welward. V tomto období vyvíjal svoju činnosť aj ženský dobročinný spolok, ktorý vznikol v koncom 70. rokov a jeho poslaním bola pomoc chudobným.
Postupne počet Židov v meste rástol. V 80. rokoch 19. storočia bola Banská Štiavnica sídlom obvodného rabinátu, ku ktorému prislúchali aj Židia z 10 okolitých obcí. V roku 1880 žilo v Banskej Štiavnici 219 Židov, v roku 1890 – 334, v roku 1910 už 527 Židov, ktorí patrili k neologickej (kongresovej-liberálnej) náboženskej obci.

Židia zohrali veľmi dôležitú úlohu v hospodárskom živote mesta koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V medzivojnovom období taktiež prispeli k jeho hospodárskemu rozvoju a zvýšeniu zamestnanosti. Jakub Hell sa zaslúžil o rozšírenie kúpeľov vo Vyhniach a založil Banskoštiavnický obchodný a úverový ústav. Koloman Ungar založil továreň na drevené výrobky, Adolf Weisz továreň na výrobu bielizne, Alexander Erdös továreň na obuv, Eugen Timföld továreň na pletené výrobky. Mnohí Židia pracovali ako obchodníci (Žigmund Deutsh – obchod so zmiešaným tovarom, Samuel Drexler – obchod s koženými výrobkami, Winterstein – obchod s elektrospotrebičmi), priemyselní podnikatelia, remeselníci, advokáti (JUDr. Július Hegedus, JUDr. Alexander Martoš), lekári (MUDr. Rudolf Welward, MUDr. Tivadar Singer, MUDr. Jozef Strelinger), lekárnici (MUDr. Vojtech Wassermann, MUDr. Jozef Horowitz), inžinieri, úradníci a súkromní podnikatelia.
Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia na čele židovskej náboženskej obce stáli Jakub Hell, neskôr Jakub Kapp, Július Glükstahl, Bernát Goldsucher a Ignác Tandlich. Učiteľmi v židovskej ľudovej škole boli Július Grünhut, V. Friedner a V. Cígler.
Pred I. svetovou vojnou žilo v Banskej Štiavnici 550 Židov, čo predstavuje najvyšší počet židovského obyvateľstva v meste. Niekoľko desiatok Židov z Banskej Štiavnice bojovalo aj v I. svetovej vojne. Po I. svetovej vojne ŽNO v Banskej Štiavnici mala 450 členov. Na jej člel stál Jakub Kapp.

V období I. ČSR ŽNO v Banskej Štiavnici nemala svojho rabína a bola podriadená rabinátu v Banskej Bystrici. V 30. rokoch 20. storočia funkciu rabína v Banskej Štiavnici vykonával zvolenský rabín Armin Frieder.
V roku 1929 sa ŽNO v Banskej Štiavnici pripojila k novozaloženej organizácii Ješurun (poetický názov – Izrael), v ktorej boli organizované neologické a nezávislé (Status quo ante) náboženské obce na Slovensku. V tomto období vyvíjalo v Banskej Štiavnici aktívnu činnosť tiež sionistické hnutie. Väčšina židovskej mládeže v Banskej Štiavnici bola organizovaná v sionistických hnutiach Hašomer Hacair (Mladý strážca - Oddiel zväzu židovských skautov) a Macabi Hacair (Mladý Makabejec). V meste vyvíjal činnosť aj športový telovýchovný spolok Macabi (Makabejec - Židovská telocvičná jednota).
V roku 1930 žilo v Banskej Štiavnici 389 Židov.
Prejavy antisemitizmu a prvé protižidovské opatrenia začali v Banskej Štiavnici ihneď po vyhlásení autonómie na Slovensku 6. októbra 1938.
5. novembra v roku 1938 bolo deportovaných z Banskej Štiavnice 52 židovských obyvateľov na územie novovytvorenej slovensko-maďarskej hranice.
V roku 1940 žilo v Banskej Štiavnici 404 Židov.
Tragická kapitola v dejinách mesta a jeho židovských obyvateľov sa začala uplatňovaním tzv. židovských zákonov v období Slovenského štátu. Občania židovského pôvodu boli vylúčení z verejných služieb a mnohí boli deportovaní do pracovných táborov, bola zakázaná činnosť rozličných židovských spolkov a organizácií.
V priebehu roku 1941 boli Židia vylúčení z hospodárskeho života Banskej Štiavnice. Väčšina židovských podnikov s ročným obratom asi 16 miliónov Ks bola zlikvidovaná. Zvyšok asi 25 veľkých priemyselných podnikov a obchodov s ročným obratom 7 miliónov Ks bol arizovaný.

Začiatkom roka 1942 stál na čele ŽNO Dr. Tibor Finkelstein, kantorom bol Arnold Felsenstein a na čele pohrebného bratstva stál Bertold Meitner.
Najtragickejšie obdobie bolo od roku 1942, kedy sa začali prvé deportácie Židov do koncentračných táborov: Majdanek, Osvienčim, Lublin, Sobibor v Poľsku. Väčšina z nich útrapy vyhladzovacích táborov neprežila.
Po zastavení deportácií v októbri 1942 zostalo v Banskej Štiavnici len asi 100 Židov, ktorým boli udelené výnimky a ich odsun odložený. ŽNO sa opäť zorganizovala a prispôsobila sa novým pomerom. Napriek malému počtu židovských detí, pokračovala vo svojej činnosti aj židovská škola. Učiteľmi na škole v tomto období bol Ladislav a Jozef Vogel.
Začiatkom roku 1944 žilo v Banskej Štiavnici asi 170 Židov. Po vypuknutí SNP sa viacerí Židia pridali k povstaleckej armáde a partizánom. Pred obsadením Banskej Štiavnice nemeckými vojskami väčšina židovských obyvateľov sa ukrývala v lesoch a u obyvateľov v okolitých obciach. Časť z nich bola zadržaná nacistami, popravená alebo deportovaná do koncentračných táborov.

Po oslobodení sa do Banskej Štiavnice vrátilo asi 50 Židov, ktorí obnovili činnosť ŽNO. V priebehu ďalších mesiacov sa do mesta vrátili ďalšie židovské rodiny a ŽNO mala asi 70 členov.
V Banskej Štiavnici obnovila svoju činnosť sionistická organizácia pod vedením Hermanna Tesslera a tiež organizácia židovskej mládeže Hašomer Hacair.
V roku 1947 prispeli Židia z Banskej Štiavnice sumou 37.000 Kčs na vysadenie lesa v Jeruzalemských horách na pamiatku slovenských Židov umučených počas holokaustu.
V roku 1948 žilo v Banskej Štiavnici 63 Židov. V rokoch 1948-1949 emigrovala väčšina Židov z Banskej Štiavnice do Izraela a iných krajín.

 

Mgr. Adriana Matejková, PhD


Copyright
 © Židovský cintorín Banská Štiavnica, 2009. Všetky práva vyhradené!

Obsah tohto webu je duševným vlastníctvom PaedDDr. Beaty Nemcovej a ostatných spoluautorov webovej stránky chránený v zmysle Autorského zákona č. 383/1997 Zb. v znení neskorších predpisov a príslušnými platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Obsahom webu sa rozumie grafický vzhľad - dizajn, obsahová platforma, logická štruktúra, textový i obrazový materiál a všetky ďaľšie informácie a náležitosti webu.

Publikovanie resp. ďalšie šírenie časti alebo celého obsahu tohto webu akýmkoľvek spôsobom bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti PaedDr. Beaty Nemcovej je výslovne zakázané bez ohľadu na uvedenie či neuvedenie zdroja.

PaedDr. Beata Nemcová nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek vzniknuté priame, nepriame, súvisiace alebo následné škody, straty, resp. iné výdavky spojené s nepovoleným použitím časti alebo celého obsahu tohto webu, nenesie tiež žiadnu zodpovednosť za odkazy na externé weby a ich obsah.