V piatok sa spomína na obete holokaustu

V piatok sa spomína na obete holokaustu

Deti a holokaust je téma, ktorú Organizácia Spojených národov vybrala pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, pripadajúceho na 27. januára.

 

Počas holokaustu zahynulo 1,5 milióna židovských detí. Len niektorým sa podarilo uniknúť a prežiť v tajnosti v rodinách, ktoré sa ich ujali a skrývali ich. Témou tohtoročného Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu chce OSN zdôrazniť dosah kolektívneho násilia na deťoch.

OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v spojitosti s tohtoročným  Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu pripravila na 31. januára vo svojom parížskom sídle medzinárodné kolokvium zamerané na dosah vyučovania o šoa v globalizovanom svete. Jeden z najväčších a smutne známych koncentračných táborov Osvienčim-Brezinka oslobodili pred 67 rokmi - 27. januára 1945.

Valné zhromaždenie OSN v januári 2005 na 28. mimoriadnom zasadnutí zorganizovalo spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia komplexu koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka v roku 1945. Potom, v rezolúcii A/RES 60/7, nazvanej Spomienka na holokaust, schválenej 1. novembra 2005, VZ OSN stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok.

 Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie označil holokaust za "jednoznačné zlo". Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu - bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť, podčiarkol Kofi Annan. Neskôr, 26. januára 2007, VZ OSN schválilo rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po Iránom organizovanej konferencii, na ktorej účastníci spochybňovali masové vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny.

V rezolúcii prijatej VZ OSN konsenzom sa odsúdilo "bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu" a OSN "vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti" alebo akékoľvek aktivity s týmto cieľom. Komisár EÚ pre spravodlivosť a vnútro Franco Frattini 26. januára 2007 vyzval členské krajiny, aby "konečne prijali" nové prísne predpisy, ktoré by na úrovni celej únie kriminalizovali podnecovanie nenávisti a činov rasovo motivovaného násilia vrátane popierania holokaustu.

Oddiel Červenej armády 27. januára 1945 obsadil nemecký vyhladzovací tábor Osvienčim-Brezinka, v ktorom nacisti zavraždili pravdepodobne štyri milióny ľudí. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu. Nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, založili Osvienčim v roku 1940 ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.

Koncom marca 1942 prišli do Osvienčimu prvé transporty Židov zo Slovenska a z Holandska. Ohromení a šokovaní vojaci Červenej armády vstúpili 27. januára 1945 do vyhladzovacieho tábora a oslobodili zvyšných 7600 zúbožených väzňov. Počet ľudí zabitých v Osvienčime-Brezinke nie je možné presne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2-1,6 milióna osôb. Iné štatistiky hovoria o troch až štyroch miliónoch obetí.

Na tých, ktorí zahynuli v šoa sa zapaľujú v predvečer spomienky sviečky.  Je to aj za všetkých, ktorí v rokoch šoa trpeli a umierali v koncentračných táboroch, getách či kdekoľvek inde. Zachor - Pamätajme!

Emil Vojtánek l Jan 26, 2012

Prevzaté z: www.delete.sk

Je holokaust len o Židoch?

Je holokaust len o Židoch?

V posledných rokoch sa obracia pozornosť na veľký počet nežidovských obetí nacizmu. Okrem 6 miliónov židovských životov, bolo pred a počas vojny zabitých ďalších 5 až 12 miliónov nežidov.

 Napríklad Wikipédia uvádza nasledovné štatistiky o obetiach:

  • 2 milióny Poliakov
  • 6 miliónov občanov Sovietskeho zväzu
  • 2 milióny sovietskych vojnových zajatcov
  • 1,5 milióna Rómov
  • 200 tisíc telesne alebo mentálne postihnutých Nemcov
  • 5 – 15 tisíc homosexuálov
Nacistické teórie o rasách považovali všetko neárijské obyvateľstvo za nižší druh – Slovania, Poliaci a Rusi sa nachádzali v spodnej časti rasovej stupnice, severské národy boli takmer na jej vrchole a zvyšok Európy niekde v strede. Rómovia – národ bez vlastného územia a vojska bol postavený na rovnakú podradnú rasovú úroveň ako Židia.

Mentálne postihnutí a homosexuálni Nemci boli vyvražďovaní, aby neškodili čistote a budúcnosti nadradenej árijskej rasy. Nežidia umierali v plynových komorách, boli mučení, trápení hladom a strieľaní rovnako, ako ich židovskí spoluväzni; boli jasnými cieľmi príšernej nacistickej mašinérie.

 Ak berieme do úvahy tieto skutočnosti, je teda správne definovať holokaust ako „vojnu proti Židom“, alebo by sme mali rozšíriť naše chápanie udalostí toho strašného obdobia a ich významu pre nás všetkých. Bez akéhokoľvek znižovania vážnosti zločinov spáchaných na všetkých obetiach nacizmu je zjavné, že existujú viditeľné rozdiely medzi židovskými a nežidovskými obeťami:

 Len Židia boli určení na úplnú likvidáciu. Od ideologických princípov formulovaných v Hitlerovej knihe Mein Kampf až po nemecké protižidovské zákony v období po roku 1930 –  tu všade nájdeme Židov ako hlavný cieľ nemeckého hnevu.

 V komentároch k nemeckým rasovým zákonom z roku 1936 sa píše:

„Zákon o ochrane krvi sa zaoberá segregáciou židovskej a nemeckej krvi z hľadiska biológie..Tento zákon sa zameriava na prevenciu ďalšieho miešania krvi so Židmi, čo je jedna z najvážnejších hrozieb pre nemecký ľud, a jej nositeľmi sú len a len Židia.“ 

Vládou podporované pogromy z novembra 1938 nemali za cieľ poľský národ, podniky alebo katolícke kostoly. V tom čase sa Nemecko zameralo na masový odchod Židov z ich domovov. Znenie „Konečného riešenia“ židovského problému z januára 1942 nehovorí o probléme poľského a ruského etnika, ani nespomína vyvraždenie homosexuálov na celom svete, ale zaoberá sa čisto len vyhladením 11-miliónovej populácie európskych Židov. Priama či nepriama zmienka o iných národoch, okrem Židov, sa v tomto pláne nenachádza.

 Oveľa väčšie percento Židov bolo zavraždených a zabitých vzhľadom na celkový počet obyvateľov, než v ktoromkoľvek inom národe. V Poľsku prišlo o život 90 percent poľských židovských obyvateľov, ale prežilo až 94 percent poľských katolíkov.

 Takmer 60 percent Židov v Európe bolo zavraždených, kým milióny ruských obetí tvorilo len 15 percent z celkového počtu obyvateľov v tom čase. Obrovské množstvo Poliakov a Rusov bolo zabitých počas nemeckej invázie a následnej okupácie ich územia a ďalší vojaci zomreli v zajatí pre nedodržiavanie medzinárodného práva o vojnových zajatcoch. Objektívne sa nedajú títo mŕtvi označiť za obete holokaustu, aj napriek faktu, že rasová nenávisť bola jedným z dôvodov neľudského zaobchádzania s nimi.

 A tieto zasadané rozdiely medzi židovskými a nežidovskými obeťami nachádzame počas celého obdobia až do posledných mesiacov a dní vojny. Pri ústupe na východnom i západnom fronte nemecké vojská nepoľavili v snahe o vyhladenie čo najväčšieho počtu Židov. Sen o znížení počtu Poliakov a Rusov, aby sa uvoľnilo miesto pre rozrastajúcu sa Nemeckú ríšu sa síce neuskutočnil, ale odstránenie čo najväčšieho počtu Židov bol i naďalej jedným z cieľov Nemecka, do ktorého sa investoval čas a prostriedky aj napriek blížiacej sa porážke. Židia nemali ani možnosť zmeniť alebo zlepšiť svoje spôsoby. Homosexuálom nemeckého pôvodu, ak by sa podrobili liečbe, by bolo umožnené žiť v pokoji, rovnako aj veľkému množstvu Poliakov a Rusov po podrobení sa árijskému diktátu na ich území. Židia takúto možnosť nemali.

Vojna proti viere

Nikdy neboli náboženské texty, predmety, stavby a duchovní vodcovia iných národov tak napádaní, ako Židia. Nacistická vojna proti nim nebola len vojnou rasovou, ale aj vojnou duchovnou. Ich nenávisť voči všetkému, čo judaizmus predstavoval má svoje korene v dávnej histórii, v boji o zničenie všetkého Božieho vo svete ľudí. 

Tento osobitý aspekt nacistického boja proti Židom bol výborne spomenutý v tajných novinách vydávaných vo Varšavskom gete:

„Amalékov (národ, ktorý napadol Židov po odchode z Egypta) nezaujímali ani tak Židia, ale hlavne judaizmus, židovské názory, židovský pohľad na svet, židovská poctivosť, židovský zmysel pre spravodlivosť, židovská pomoc chudobným a zanedbaným... Všetky tieto veci boli v príkrom rozpore s vierou Amalékov... Amalékovia a Haman nebojovali proti Židom ako národu, ale ako proti Božiemu ľudu.“ 

Hitler povedal:

„Prozreteľnosť si ma vybrala, aby som sa stal najväčším osloboditeľom v dejinách. Oslobodím človeka z pút inteligencie, ktorá chce všetko ovládať, zo špinavého a ponižujúceho sebazapierania tej falošnej vízie zvanej svedomie a morálka a od nárokov slobody a osobnej nezávislosti, ktoré dokáže znášať len málokto.“

 Spisovateľka Esther Farbstein podotýka:

Holokaust je bezprecedentná udalosť, ktorá v sebe spájala vojnu proti judaizmu s vojnou proti Židom. Súčasti vojny proti židovskej duši, ako napríklad: napádanie rabínov, znesväcovanie židovských sviatkov, búranie synagóg, ničenie náboženských predmetov a pálenie kníh, neboli len prostriedkami duchovného útlaku. Ich cieľ bol rovnaký ako cieľ zabíjania – ukončenie.

 Tento neobyčajný aspekt mal korene v antisemitskej ideológii, osobitne vo viere nacistov. Po prvýkrát v dejinách bola spojená biologická rasa s ľudskou dušou, kultúrou a morálkou. „Židovská baktéria“ nebola len v krvi, ktorá kolovala v mnohých národoch, ale v morálnych zásadách, v duchu liberalizmu a v civilizácii, ktoré priniesol do Európy judaizmus – toto všetko predstavovalo pravý opak nacizmu. Hitler, ako nasledovník antisemitov z 19. storočia, sa vyjadroval s rovnakou nenávisťou nielen proti Židom, ale aj voči judaizmu.“

 Vo svetle týchto skutočností je re-definicia holokaustu na výbuch rasovej nenávisti alebo úsilie fašizmu zničiť  ľudskú slobodu nič viac než vedomé zahmlievanie histórie a odmietanie ponaučení, ktoré treba mať neustále na pamäti.

Genocída nevinných ľudí, ktorí boli považovaní nacistickým Nemeckom za podradných, sa zrodila z myšlienky zničiť židovský morálny systém, ktorý učí o prirodzených právach všetkých ľudí. Vláda brutálnej sily, ktorá sa snažila vymazať Božiu prítomnosť zo sveta ľudí a Židia, ktorí boli stelesnením tejto prítomnosti, boli prvým a trvalým cieľom tohto večného zápasu.

 
Prevzaté z: www.delet.sk

Izrael spustil webstránku o holokauste v perzskom jazyku

Izrael spustil webstránku o holokauste v perzskom jazyku

Izraelské múzeum holokaustu spustilo videokanál na YouTube v perzskom jazyku. Cieľom je reagovať na otvorené spochybňovanie holokaustu iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadínežádom.

 

Webstránka ponúka výpovede tých, ktorí prežili, mnohé nahraté na videozáznam, ako aj rad fotografií židovských obetí koncentračného tábora Osvienčim, kde počas druhej svetovej vojny zahynula veľká časť zo šiestich miliónov zabitých Židov. "Prišiel som v Osvienčime o celú svoju rodinu," hovorí na zázname v Grécku narodený Jaakov Handeli (84). Jeho výpoveď v hebrejčine má titulky v perzštine.

 

Avner Šalev, riaditeľ múzea Jad Vašem verí, že poskytnutie takéhoto "priameho osobného spojenia" s iránskymi užívateľmi internetu "vybuduje dôveru a empatiu" medzi nimi a obeťami holokaustu. Šalev dúfa, že videá otrasú Ahmadínežádovým úsilím o popieranie holokaustu. Kanál spustili pred každoročným Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. január. Jad Vašem už má kanály na YouTube aj v angličtine, hebrejčine, arabčine, ruštine a španielčine.

J.D. l Jan 25, 2011 00:00 l
Prevzaté z: www.delet.sk

Identifikovali dve tretiny Židov, ktorí zahynuli počas holokaustu

Identifikovali dve tretiny Židov, ktorí zahynuli počas holokaustu

Zoznam Židov, ktorých nacisti zavraždili počas holokaustu v druhej svetovej vojne, dosiahol štyri milióny potvrdených mien

 Informovalo o tom izraelské múzeum holokaustu Jad Vašem s tým, že identita všetkých šiestich miliónov obetí nemusí byť nikdy známa. Zo zozbierania mien zavraždených urobil Jad Vašem svoje hlavné poslanie s cieľom zachovať ich pamiatku. "Je to pre nás morálny imperatív a povinnosť získavať informácie a pripomínať každú osobu, ktorá zahynula," uviedol riaditeľ múzea holokaustu Avner Šalev. V roku 2004 spustil ústav na svojej webstránke databázu s menami obetí, ktorých bolo vtedy tri milióny. Podľa dnešného vyhlásenia sa zoznam rozšíril o jeden milión. Mená získava Jad Vašem prostredníctvom ľudí, ktorí si pamätajú na zavraždených Židov, ako aj skúmaním historických dokumentov. Táto práca je však mimoriadne zložitá, pretože vyvraždené boli celé rodiny a mnohé dokumenty boli počas nacistickej genocídy zničené.

Michael Szatmary l Dec 22, 2010 00:00

Prevzaté z: www.delet.sk

Blanka Efrat Bergerová – Najväčší biznis môjho života

Blanka Efrat Bergerová – Najväčší biznis môjho života

„Zdá sa, že dnešná informačná spoločnosť, ktorá umožňuje svojimi technológiami zistiť informácie takmer o každom a v rôznych historických súvislostiach, už má zmapované všetky osobnosti, ktoré v našej minulosti vykonali niečo hodnotné.

O to viac je pre nás výzvou projekt Neznámi hrdinovia okolo nás, ktorý má ambíciu odhaľovať nové tváre z našej histórie i súčasnosti a pútavou formu ich priblížiť verejnosti“, hovorí Ing. Jaroslava Marcineková autorka projektu. Blanka Efrat Bergerová rodáčka z Humenného je svojim príbehom, v ktorom sa jej podaril najväčší biznis jej života, prvou z hrdinov, ktorí budú postupne predstavení slovenskej verejnosti vždy najprv v ich rodnom meste a potom aj v iných mestách Slovenska. Narodila sa v roku 1914 ako piate dieťa židovským rodičom Jakobovi a Kataríne Bergerovým a v roku 1949 spolu s rodinou emigrovala do Izraela, kde v roku 2009 zomrela. Počas svojho života spísala spomienky na svoje detstvo a mladosť, ktoré prežila ako židovka za Slovenského štátu. Jej syn Dr. Avihou Efrat vydal knižne chronologicky spísaný dokument, z ktorého aj napriek dobovému štýlu písania vystupuje veľmi silný a pútavý príbeh, ktorý zachytáva obdobie Druhej svetovej vojny a osudy jednotlivých členov jeho rodiny. V knihe, ktorú nazval „Najväčší biznis môjho života“, sa čitateľ dozvie, že životným biznisom jeho matky nebol žiaden ekonomický zázrak, ale záchrana ľudských životov za veľmi dramatických okolností, keď sa odhodlala vyjednávať s vrahom svojej sestry za záchranu ostatných 70-tich ľudí vrátane svojej rodiny, ktorých osud ležal v rukách nemeckého SS dôstojníka. „Príbeh mojej starej mamy Blanky Bergerovej sme venovali pamiatke všetkých tých, po ktorých neostal nikto, kto by mohol ich osud zaznamenať pre ďalšie generácie tak, ako sme to mali možnosť urobiť my,“ dodáva jej vnučka Avital Efrat, ktorá sa taktiež začiatkom októbra tohto roku zúčastnila na uvedení knihy do života v Humennom a v Snine. Kniha nie je určená na komerčné účely. Jej distribúcia bude prebiehať formou besied a prezentácií v jednotlivých mestách, v ktorých sa príbeh odohráva a dobrovoľné príspevky, ktoré sa získajú, venuje rodina Efratových na ďalšie vzdelávanie pre deti a mládež.
Ing. Jaroslava Marcineková l Nov 11, 2009 23:22

Prevzaté z: www.delet.sk