Pamiatky k dejinám židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici

Synagóga:

image 

Bola postavená v roku 1893 v neologickom štýle. Samotnú synagógu tvorí predsieň a hlavná sieň.. Vonkajší vzhľad je štíhly a vysoký. Výstavba synagógy bola financovaná z dobrovoľných príspevkov členov obce.
Budova bola postavená na pozemku dvoch domov, ktoré zakúpila ŽNO. Základy budovy sú datované do obdobia gotiky, neskôr prešla renesančnou prestavbou v 16.-17. stor. V 19. stor. bol objekt prebudovaný na sakrálny objekt. Pri stavbe synagógy v úrovni prízemia bola ponechaná základná dispozícia domu, nad ktorou bola vystavaná sakrálna stavba v pôdoryse rešpektujúcu starší dom. Nad ním vznikol dvojpodlažný priestor zaklenutý valenou klenbou. Pôvodnú dispozíciu doplnil len obdĺžnikový rizalit, v ktorom bola umiestnená schránka na tóru (Aron ha kodeš). Z východnej strany orientovanej do parcely vybudovali svätyňu v podobe dvojpodlažného rizalitu.  Priestor prvého podlažia je prístupný cez južný bočný vstup z Novozámockej ulice. Každé podlažie bolo sprístupnené samostatným vchodom. Pre ženy bol vybudovaný osobitný vstup a balkón. Interiér bol vyzdobený jednoduchou ornamentálnou výzdobou – motív zrkadiel, osemcípych hviezd a rastlinných rozvilín.
V roku 1941 bol vydaný zákaz vykonávať v synagóge bohoslužby. V päťdesiatych rokoch 20. stor. po jej zatvorení ako náboženského chrámu na prízemí umiestnili klampiarsku dielňu. Priestory na prvom podlaží sa využívali pre účely autoškoly.

Židovský cintorín:

image

Významnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Štiavnici je tiež židovský cintorín, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Nového zámku. Do cintorína sa vchádza cez dom smútku (Ciduk hadin), ktorý je postavený v orientálnom tureckom štýle. Náhrobné kamene s rôznojazyčnými nápismi (hebrejsky,  maďarsky, nemecky a slovensky) sú zhotovené hlavne z mramoru a majú rôzny tvar. Cintorín má rozmery asi 65x65 m. Hroby sú umiestnené od severu na juh. V nich sú pochovaní miešanie muži a ženy.
Pochovávať v cintorína sa začalo v 90. rokoch 19. stor. V roku 1892 bolo založené pohrebné bratstvo (Chevra kadiša), ktoré zabezpečovalo pohreby a zapájalo sa do charitatívnej činnosti.
Medzi najstaršie hroby patria napr.:  Cecilia Schäffer r. 1893, Heinrich Rosenzweig r. 1895, Hermann Ekstein r. 1896.   Na cintoríne sa tiež nachádzajú pamätné hroby na zosnulých v koncentračných táboroch v rokoch 1942-1944: členovia rodiny Mesterovej, Drexlerovej, Sternovej, Wintersteinovej, Schlessingerovej, Singerovej, Schwarzovej, Gemeinerovej, Weissovej, Barokovej, Chrakovskej, Ilofskej.

Binderov dom 181/II:

image 

V 18. stor. bol dom umiestnený za mestskou bránou a preto jeho obyvatelia nemali waldbürgerské privilégiá. Pravdepodobne sa živili remeselnou alebo obchodnou činnosťou. Dom bol postavený na staršom základe baníckeho domu a prešiel viacerými prestavbami. Dolné priestory objektu boli využívané na hospodárske účely, horné priestory boli obytné. V 20. stor. boli v objekte umiestnene obchody  Gustáva Schlesingera a Žigmunda Deutscha so zmiešaným tovarom.

Dom Fakulty architektúry STU Bratislava 207/II:

image 

Dom prešiel 5 stavebnými etapami. V období stredoveku bol na tomto  mieste postavený dvojpodlažný objekt v blízkosti banského diela. Neskôr bol objekt predĺžený a súvisel s vnútornou mestskou bránou. Renesančná prestavba objekt opäť zväčšila. Ďalšími prestavbami prešiel objekt v druhej polovici 18. stor. a v 19. stor. Na základe pozemkovej knihy z roku 1752 bol dom vo vlastníctve vdovy Ernsta Fabera. Koncom 19. stor. mal v dome dielňu mužský krajčír Jozef Czerny, ktorý vyhotovoval odevy, vojenské a banícke uniformy. V 20. stor. mal v objekte obchod  s koženým tovarom Samuel Drexler a krajčírsku dielňu Gustáv Fančovič. V rokoch 1930-1968 v dome býval aj MUDr. Ľudovít Neurath, ktorý mal v dome aj zubnú ambulanciu. V 70.-80. 20. stor. rokoch bývala v dome p. lekárnička Krajčovičová.

Zwittingerov (Deutschov) dom:

image 

Nárožný trojpodlažný, podpivničený dom je situovaný vedľa bývalej tzv. Kaufhaus šachty, ktorou sa fáralo do dedičnej štôlne Glanzenberg. Už v 13. stor. tam stál murovaný dom. Na prelome 15. a 16. stor. stáli na parcele dva gotické jednoposchodové objekty, ktoré zjednotila renesančná prestavba. V baroku bol dom tiež prestavovaný. Až v druhej polovici 19. stor. bol objekt nadstavovaný o tretie podlažie a získal dnešnú klasicistickú fasádu. V objekte bola umiestnená lekáreň – MUDr. Vojtecha Wassermanna.

Lumnitzerov dom 21/I - lekáreň:

image 

Na parcele stál pravdepodobne románsky poschodový objekt, ktorý bol v 15. stor. goticky prestavaný a tiež bol postavený ďalší objekt. Obidva objekty boli zjednotené renesančnou prestavbou v 16. a 17. storočí. V objekte bola umiestnená Dolná – lekáreň – MUDr. Jozef Horowtiz.

Valičekov dom 1/III:

image 

Pôvodne tam stáli dva objekty: meštiansky dom a pivnice Komorského dvora (sklad materiálov). V rokoch 1752-1757 boli objekty prestavané a spojené v jeden celok. V 19. stor. dostala budova terajší vzhľad. V roku 1925 bol v dome umiestnený  hostinec s nápisom – Nálev piva, vína a páleného nápoja. V tridsiatych rokoch 20. stor. sa v objekte nachádzal Wintersteinov obchod s elektrospotrebičmi. 

Stará pošta – Klauserov – Hellov dom 55/III:

image

Pôvodne neskorogotická jednoposchodová budova zo začiatku 16. storočia,  v polovici 16. storočia bol rozšírený o prístavbu sieňového typu. V priebehu 17.-20. stor. prešiel viacerými prestavbami. Na základ pozemkovej knihy z roku 1752 bol dom vlastníctvom vdovy po pánovi Johanovi Jurajovi Kretschmeryovi, Helen von Erpen. V roku 1819 bol majiteľom domu Johann Klauser. Od začiatku 18. stor. bol objekt využívaný až do roku 1873 ( tj. do obnovenia prevádzky na úzkokoľajnej železnici) ako zájazdová  hostinec (stanica) pre dostavníky, ktoré obstarávali poštovú a osobnú dopravu. V 20. stor. objekt vlastnila rodina Hellová, ktorá okrem svojich iných aktivít  obchodovala s vínom a pivom. Na tento účel boli v objekte upravené pivničné a ďalšie priestory, v ktorých sa technicky spracovával, skladoval a predával alkohol. V roku 1948 bol objekt zoštátnený, priestory pripadli Zdroju, Potravinám a Domovej správe. V objekte boli aj byty.

8/I – drogéria pod Kammerhofom – dom pani Hermmannovej:


 Jednoposchodový renesančný dom s barokovou fasádou. V strednej osi domu je kamenný portál s klenákom, iniciálkami LO a letopočtom 1558.  V rokoch 1905-1919 bola v dome výrobňa mužskej bielizne založená v roku 1905 Adolfom Weisom. V roku 1910 bola presťahovaná do novej budovy č 23/IV.

Pražovňa:

image

Ide o objekt pôvodne technického charakteru. Počiatky jeho vzniku sú datované do obdobia klasicizmu – začiatku 19. stor., v období secesie bol prebudovaný do dnešnej podoby. V budove mala aj sídlo pradiareň – Prvá uhorská továreň na tkaný a pletený tovar, úč. spol. v Budapešti (tkanie sa uskutočňovalo po domoch) a tiež pražiareň kávy. Objekt patril rodine Wetzlerovej a Bálinthovej.

 

Horný majer 21/III:

image

Objekt stál už v 16. storočí, patril mestu a bol v ňom aj mestský pivovar. V budove bola veľká miestnosť, ktorá slúžila od konca 19. storočia ako divadelná sála a neskôr kinosála. V budove bola umiestnená aj reštaurácia u Wintersteina, ktorá bola neskôr premenovaná na reštauráciu u Šušického.

Brettschneiderova továreň na obuv 110/III:

image


Celý areál sa skladá z dvoch objektov. V prvom objekte bola umiestnená továreň na bryndzu, ktorú založil Artúr Erdös v roku 1919. Pôvodná továreň na bryndzu pozostávala z dvoch objektov – budovy bývalej bryndziarne a bytov zamestnancov.
 V druhom objekte založil Žigmund Brettschneider továreň na výrobu obuvi, ktorá začala pôsobiť od roku 1895. V objekte boli výrobné priestory, šatne, sklady a kancelárske priestory. Už prvý rok v továrni pracovalo 80 robotníkov. Továreň pracovala do roku 1919. 

 

Erdöšova továreň na obuv 111/III:

image


Továrenská budova, postavená koncom 19. storočia. Vyrábala sa v nej obuv. Majiteľom dielne Alexander Erdös a neskôr Dezider Erdös.




Schindlerka - továreň na bielizeň 23/IV:

image

Budova bola postavená v roku 1910 pre potreby Prvej banskoštiavnickej továrne na výrobu košieľ a bielizne, úč. spol. v Banskej Štiavnici na mieste staršej obytno-remeselnej zástavby. V roku 1927 sa do nej nasťahovala firma Schindler a spol., ktorá tam vyrábala pletený tovar. V roku 1943 sa pristavali k budove sklady a súkareň. Výroba postupne rástla. Najprv pracovalo vo fabrike len 5-15 robotníkov, v roku 1937 už 60 a v roku 1943 až 260 zamestnancov. Po roku 1949 objekt využíval n.p. Pleta.

 

Mgr. Adriana Matejková, PhD.

 


Copyright
 © Židovský cintorín Banská Štiavnica, 2009. Všetky práva vyhradené!

Obsah tohto webu je duševným vlastníctvom PaedDDr. Beaty Nemcovej a ostatných spoluautorov webovej stránky chránený v zmysle Autorského zákona č. 383/1997 Zb. v znení neskorších predpisov a príslušnými platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Obsahom webu sa rozumie grafický vzhľad - dizajn, obsahová platforma, logická štruktúra, textový i obrazový materiál a všetky ďaľšie informácie a náležitosti webu.

Publikovanie resp. ďalšie šírenie časti alebo celého obsahu tohto webu akýmkoľvek spôsobom bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti PaedDr. Beaty Nemcovej je výslovne zakázané bez ohľadu na uvedenie či neuvedenie zdroja.

PaedDr. Beata Nemcová nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek vzniknuté priame, nepriame, súvisiace alebo následné škody, straty, resp. iné výdavky spojené s nepovoleným použitím časti alebo celého obsahu tohto webu, nenesie tiež žiadnu zodpovednosť za odkazy na externé weby a ich obsah.